6. Pohrúženie

"Ak je vaše telo v správnej polohe [ásana], a vaša myseľ [vedomie] pohrúžená hlboko do meditácie [dhjána], môžete mať pocit, že obe myšlienky i myseľ zmizli, ale to je len úplný začiatok prežívania dhjány. Neustálim tréningom a meditáciou nad ňou, človek začne pociťovať oslnivé sebauvedomovanie žiariace ako nádherná lampa. Je to čisté a jasné ako kvetina, je to ako pocit v ktorom hľadíte na obrovskú a prázdnu oblohu. Uvedomovanie si prázdnoty je číre a priehľadné, ale pritom veľmi živé. Toto nemyslenie, tento číry a priehľadný zážitok, je len pocit dhjány. S týmto dobrým základom by sme sa mali ďalej modliť k trom drahocenným [Budha, Dharma, Sangha], a preniknúť do reality hlbokým myslením a rozjímaním [nad podstatou Absolútna]. Týmto spôsobom môžeme zviazať ne-ego múdrosť [pradžná] so životu prospešným lanom hlbokej dhjány. S láskavosťou, súcitom a s altruistickým sľubom bódhi-srdca [bódhičitta], dokážeme priamo a jasne vidieť pravdu osvietenej cesty, z ktorej voľným okom nie je nič vidieť, ale všetko je nám jasne ukázané vo vidinách. Vidíme, ako nesprávne boli obavy a nádeje našej vlastnej mysli." - Milarepa, Pastierove hľadanie mysle

K získaniu duchovného zážitku sú potrebné špecifické faktory, ktorým musíme rozumieť. Duchovný zážitok sa nedostaví len tak náhodne alebo náhodou.

My definujeme skutočnú duchovnú skúsenosť/zážitok ako pochopenie, porozumenie, vhľad a múdrosť. V gnóze nedefinujeme duchovný zážitok ako niečo obmedzené iba na fantastické príbehy, ktoré sú zapísané v knihách (ako je napríklad videnie anjelov, majstrov, budhov, alebo fantastické cesty do iných svetov). My definujeme duchovný zážitok/skúsenosť ako hlboký vhľad do seba samého, nahliadnutie do toho, ako príroda funguje vo svojom najzákladnejšom, neviditeľnom aspekte, a čo je najdôležitejšie: vhľad do podstaty utrpenia, aby sme mohli transformovať svoje životy a pomohli odstrániť utrpenie ostatným. Toto je pravý základ a pravý zmysel a význam duchovnej skúsenosti/zážitku. Koniec koncov, aký zmysel má navštíviť nebo, keď sa potom vrátime do svojich životov a pokračujeme v robení rovnakých chýb a majúci rovnaké problémy? Miesto toho sa musíme usilovať o odhalenie príčin utrpenia a snažiť sa ich meniť. Na základe toho, budeme prirodzene a spontánne prebývať vo vyšších úrovniach života, bez námahy, a bez toho, aby bolo nutné vrátiť sa k bolesti, ktorou sme kedysi vo vnútri trpeli.

V tomto kurze sme predložili základné princípy, ktoré budujú základ, z ktorého môže ktokoľvek získať skutočnú duchovnú skúsenosť, alebo pochopenie reality.

K tomu sa dopracujeme tým, že princípy, ktoré sme si vysvetlili musíme previesť do svojho každodenného života. Samozrejme nie len raz alebo dvakrát týždenne, keď sa cítime tak trochu v duchovnej nálade, ale ako nepretržitý proces zmeny. Táto zmena o ktorú sa snažíme nie je v povrchových detailov, ako náš šatník alebo miesta, ktoré navštevujeme, alebo hudba, ktorú počúvame, ale jedná sa o hlbokú zmenu v najzákladnejšej oblasti nášho života, ktorá je v našom vedomí. To je to, čomu je potrebné venovať pozornosť: stavu nášho vedomia v každom okamihu. To je miesto, kde máme možnosť stimulovať skutočnú zmenu.

Povrchné zmeny, ako je zmena šatníku alebo zmena našich pozemských návykov je len dočasná. Takéto zmeny prichádzajú a odchádzajú. Každý, kto už má to niečo málo v živote za sebou, sa môže obzrieť za svojím životom, a vidieť, ako si osvojil určité návyky, ktoré potom znovu a znovu zmenil, ale zásadné problémy v jeho živote sa nezmenili. To je dôkaz, že skutočná zmena neprichádza na základe povrchných modifikácii nášho životného štýlu. Skutočná zmena prichádza z niečoho oveľa hlbšieho ako sú len povrchné modifikácie, a tým je vedomie.

Na uskutočnenie takejto zmeny a tým získanie skutočnej duchovnej skúsenosti, múdrosti, musíme poznať hybnú silu tejto zmeny. S touto hybnou silou musíme neustále pracovať. Opäť platí, že nie len vtedy, keď ideme do kostola alebo na prednášku, ale po celú dobu. Neustále, nikdy neprestávať.

Hybná sila tejto zmeny je v nás, a nie je niekde vonku. Ona nie je v žiadnom vonkajšom správaní, ktoré zobrazujeme, ani v tom, ako sa obliekame, alebo ako hovoríme, ale v tom, čo za všetkým týmto stojí. Možnosť zmeny začína v samotnej iskre, ktorá vyvoláva skúsenosť akéhokoľvek druhu. Touto iskrou je vedomie.

Mnoho ľudí si myslí, že musíme zmeniť svoj spôsob myslenia, alebo že musíme zmeniť spôsob akým jednáme, alebo že musíme zmeniť spôsob akým rozprávame. Tieto zmeny sú povrchné, pretože sú na najvyššej úrovni, alebo na najviac viditeľnej úrovni nášho správania. Každé toto správanie – akým je myslenie, rozprávanie, chôdza, alebo spôsob obliekania - je poháňané niečím hlbším, a tým je vedomie. Skutočný potenciál pre zmenu je zmena vedomia. Musíme zmeniť, ako v nás toto vedomie funguje, a ako ho používame. Musíme vedieť, čo to je, a ako v nás funguje.

Na základe toho potom môžeme začať chápať, čím je vlastne duchovno, náboženstvo, joga, alebo tantra. Tieto vedy nie sú systémom hodnôt alebo teórií, ktoré ako deku prehodíme cez náš dnešný spôsob života. Oni nie sú rúchom alebo oblečením, ktoré si dáme na seba, aby sme vyzerali výnimočne. Miesto toho sú spôsobom, ako zmeniť vnímanie.

Toto je treba mať neustále na pamäti. Existuje mnoho ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú gnostici, budhisti, tantrici alebo jogíni, ale oni len nosia teórie a presvedčenia, ako bundu. Túto bundu si prehodia cez svoje staré zvyky a aj naďalej sa správajú rovnako, ako sa vždy správali. O svojich milovaných vierach môžu prekrásne rozprávať, dokonca môžu pôsobiť ako svätci, ale vo vnútri, nie sú vôbec krásni a nie sú ani žiadni svätci. Aj naďalej sa správajú ako sa vždy správali, a naďalej trpia. Nedopusťme, aby sme urobili rovnakú chybu. Nesmieme dopustiť, aby sme zo svojej duchovnosti alebo náboženstva spravili iba dajaký iný typ osobnosti, masku, ktorou zakrývame skutočnosť, ktorú máme v sebe.

Skutočná tantra, skutočná gnóza, je zmena vnímania. Toto vnímanie nie je zvonku dovnútra, ale zvnútra von. Toto je presne pointa.

My sa vždy zaoberáme vonkajšími javmi, a naša pozornosť je v nich úplne pohrúžená. To je náš problém. Zabudli sme, že vonkajšie javy existujú a dajú sa vnímať len vďaka vnútorným javom. Na to sme zabudli a neustále zabúdame. Naša pozornosť je úplne uchvátená vonkajšími udalosťami. Naša pozornosť je stotožnená s javmi.

Vonkajšími v tejto súvislosti nehovorím len o fyzickej hmote, hovorím o všetkých javoch, ktoré sú vonkajšie k Bytiu, ku skutočné Ja. Naša pozornosť, naše vedomie sa úplne pohrúžilo do vonkajších vecí, ktoré nemajú žiadny základ v realite. To je to, čo sa v nás musí zmeniť.

Vedomie je hlavný prvok, ktorý musíme pochopiť, aby sme mohli mať vôbec nejaký duchovný život. Väčšina z nás má problémy čo i len začať s vysvetľovaním, čo toto slovo vedomie vôbec znamená čisto teoreticky. Čo sa týka vysvetlenia vedomia v praxi, ako to, čo zažívame, by bolo oveľa ťažšie.

Šokujúca pravda je to, že vedomie je základom života. To je to, čo nám dáva schopnosť byť nažive a vnímať. To je koreň slova vedomia a vnímania. Vedomie je schopnosť vnímať, nielen skrze päť zmyslov, ktoré máme fyzicky, ale v každej úrovni.

To je dôvod, prečo duchovne v súvislosti s náboženstvom vždy hovoríme, že vedomie je svetlo, ale nie fyzické svetlo. Ide o duchovné svetlo. Je to svetlo Ein Sof, ktoré zostupuje a kryštalizuje sa do rôznych úrovní hmoty a energie, až konečne prichádza do tohto fyzického sveta, kde vyžaruje von z nášho vnútra a dáva nám život, teda schopnosť vnímať.

"Duša všetkých živých bytostí vyžaruje z atómu. Týmto atómom je Ein Sof. Každý človek má svoj vlastný Ein Sof. Toto je hviezda, ktorá žiari v nekonečného priestore za hranicami deviatich Nebies. Duša sa musí vrátiť k svojej hviezde, k svojmu vlastnému Ein Sof. Tento návrat k svojej hviezde, Ein Sof, je božská udalosť. V deň, keď sa duša Seba-uvedomí, bude, keď sa navráti do materskej hviezdy." - Samael Aun Weor, Tarot a Kabala

Vedomie ako forma svetla nie je vlna, ani častica. Nie je to hmota, ani energia ako každá iná hmota alebo energia. Je to niečo odlišné. Je to iné. Má to vlastnosti podobné ostatným energiám v prírode. To znamená, že sa môže polarizovať. Má veľmi široký, dokonca nekonečný potenciál. Tak ako má fyzické svetlo svoju vlnovú dĺžku a vibrácie, t. j. vlastnosti pokiaľ ide o farby a magnetizmus, rovnako tak i vedomie, ktoré nám dáva existenciu. Tiež má farby, má vibrácie, a má vlnovú dĺžku. Inými slovami, vibruje v súlade so zákonmi.

Vedomie je duchovné svetlo. V rovine Ain Sof, Absolútnu, je toto svetlo dokonalé a čisté. Keď vchádza do manifestácie, je modifikované iba jedným zákonom. Týmto zákonom je Kristus, najvyšší zákon. Ako zostupuje do nižších rovín existencie, začína sa upravovať a vytvárať do troch zákonov, do šiestich zákonov, do dvanástich zákonov, do dvadsiatich štyroch zákonov a nakoniec do štyridsiatich ôsmich. Všetky tieto tóny oktávy sú veľmi dobre organizované a prúdia v súlade s veľmi špecifickými vzormi prírody. Toto všetko je pre nás záhadou, pretože keď sa toto vedomie, toto svetlo, nakoniec vynorí zo štyridsiatich ôsmich zákonov, ktoré sa týkajú fyzickej hmoty a fyzického tela, je toto svetlo už veľmi zmenené. Tu a teraz prežívame vedomie, ale veľmi zmenené.

Inými slovami, predstavte si najjasnejšie svetlo, aké si dokážete predstaviť, a dajte pred neho štyridsaťosem filtrov, alebo štyridsaťosem priziem; to je presne to, ako sa toto svetlo nakoniec modifikuje. Týchto štyridsaťosem zákonov sa vzťahuje na fyzickú hmotu. Inými slovami, fyzický svet je veľmi hustý, takže svetlo Ein Sof je tu veľmi rozptýlené a ťažko sa dá vnímať.
To svetlo je prekrásne, to je to, čo stvorilo fyzický svet, to je to, čo vytvorilo fyzické telo, ale vďaka tomu, čo sme so sebou psychicky dorobili nie je jednotné. Seba-realizácia je proces opätovného spojenia tohto svetla v našom vnútri.

Ak sa pozrieme do svojej vlastnej mysle, tak môžeme vidieť, že toto svetlo je tam modifikované oveľa viac. Ak sa pozrieme do mysle, tak môžeme vidieť všetky charakteristiky svojej vlastnej psychológie: pýcha, zlosť, sexuálna žiadostivosť, závisť, žiarlivosť, strach, túžba - mnoho rôznych psychologických charakteristík, ktoré sa vzdúvajú v našom myslení. Každá z nich je kryštalizácia toho svetla. Kvôli našim chybám sa toto svetlo pri prechádzaní zákonmi prírody skryštalizovalo. Namiesto toho, aby sme vedeli, ako toto svetlo, vedomie správne používať, my sme ho zmodifikovali túžbou. A tým sa toto svetlo kryštalizuje, zhusťuje, uväzňuje v ďalších zákonoch. A to všetko vďaka jednému zákonu: karmy, zákonu príčiny a následku.

Z tohto kontextu si teda môžeme vo svojej mysli urobiť predstavu, ako to všetko zostupuje dolu. Na samom vrchole našej pomyselnej stupnice vidíme čisté svetlo Ein Sof, ktoré je dokonalé. Ako to svetlo zostupuje a lúč stvorenia vytvára vyššie úrovne nášho Bytia, tam niekde si môžeme predstaviť nášho ducha a našu dušu. Keď to svetlo zostúpi hlbšie do fyzickej hmoty, a my sa narodíme v ľudskom tele a fyzicky sa začneme s hmotou a energiou navzájom ovplyvňovať, vtedy budeme transformovať to svetlo podľa toho, ako sa správame. Keď sa správame sebecky, keď sa hneváme, keď máme v sebe sexuálnu žiadostivosť, vtedy toto svetlo, ktoré by malo byť čisté sa chytí do karmy týchto správaní, a to svetlo sa modifikuje. Skryštalizuje sa.

Ak ste niekedy videli kryštál, to je vlastne minerál. Je to vytvrdzovanie alebo kryštalizácia minerálnych prvkov, ktoré tvoria určité tvary a vzory, a ktoré lámu svetlo. To je presne to, čo v nás robí ego. Ego láme svetlo, ohýba ho. To je dôvod, prečo, keď sa naštveme, tak vidíme len skrze filter hnevu, skrze lámanie tohto hnevu. Všetko, čo vidíme, všetko, čo počujeme, a všetko, čo si myslíme, je upravené/modifikované týmto hnevom. Všetko čo si potom vykladáme a každá naša reakcia je potom podľa toho hnevu. Ohliadnite sa späť na svoj vlastný život a skúsenosti a samého seba sa spýtajte, či tomu tak nie je.

To isté sa deje, keď v sebe cítime nával sexuálnej žiadostivosti. Táto žiadostivosť filtruje naše vnímanie. Všetko to, čo vidíme, pociťujeme, počujeme a chceme, je upravené touto kryštalickou štruktúrou v našej mysli, pretože tento filter toto svetlo upravil. A takto iba pokračujeme v zhoršovaní našej situácie, a energia, svetlo, ktoré skrze nás a tento filter prechádza sa iba ďalej modifikuje.

To je dôvod, prečo sa v starovekých zákonov Manu uvádza:

"Túžba nikdy neprestane tým, že sa budete oddávať sexuálnej žiadostivosti, rovnako, ako oheň neprestane narastať tým, čím viac masla doňho prihodíte." - Zákony Manu 2.94

Túžba môže rásť iba v prípade, že je kŕmená. Čím viac ju kŕmime, tým je silnejšia.

Toto platí pre akékoľvek ego. Či už sa jedná o hnev, sexuálnu žiadostivosť, pýchu, závisť, obžerstvo, chamtivosť, lenivosť, každé z nich je posilnené našim správaním, a to nielen fyzicky, ale i psychicky.
Kľúčovým bodom je aby sme pochopili, ako to funguje v našom konkrétnom prípade. Pozorujte sa. Všimnite si, že keď dajaká túžba, strach, závisť, alebo jednoducho niečo, čo chceme, alebo nechceme, je v nás silná, tak úplne upútava našu pozornosť. Doslova ju drží a nechce nás pustiť. Keď nás niekto poriadne vytočí, alebo sa nám prihodí situácia, ktorá nás rozčúli, tak v sebe dokážeme celé dni a niekedy aj týždne neustále cítiť hnev, premýšľať o hnevu, byť napätý a v strese, a to všetko i napriek tomu, že s tou dotyčnou osobou nemusíme už byť vôbec vo styku. Zákony, ktoré riadia hnev, sú tak silné, že nám úplne dokážu rozhodiť naše tri mozgy. Tento hnev, tento kryštál uväzňuje naše svetlo. Čím dlhšie sa budeme oddávať pocitu hnevu, tým bude silnejší. Horšie je, že sa jedná o formu identifikácie. Toto slovo používame v gnóze, alebo v gnostickej psychológii naozaj veľa.

Stotožnenie/Identifikácia

Toto slovo identifikácia musíme skutočne poriadne pochopiť. V prvej časti tohto slova vidíme "identitu." Takže význam sa stáva úplne zrejmý. V akejkoľvek skúsenosti,  emócii, myšlienke,  pocite nachádzame svoju identitu.

Keď sa skutočne naštveme, vtedy sa identifikujeme so svojim hnevom, čo znamená, že hnev sa stane našou identitou, našim ja. Tento hnev sa stal upírom, kliešťom, pijavicou, ktorá saje toto svetlo, toto vedomie, túto energiu, ktorá prúdi skrze nás, a túto energiu používa, aby sa nakŕmilo, aby stlstlo, aby zosilnelo. A v tom práve spočíva problém, v identifikácii/stotožnení.

V okamihu, kedy sa s niečím stotožníme sa vzdávame nášho spojenia s Bohom.

Stotožnenie je stav psychologického spánku. Je to stav, v ktorom sa vedomie zhypnotizovalo a uväznilo túžbou.

V našej mysli máme milióny príkladov týchto typov túžob. Milióny. Každý z nás má svoje vlastné. Každý z nás má svoju vlastnú "psychologickú krajinu," vnútornú krajinu, ktorou sme fascinovaný, pomotaný, stotožnený: spiaci.

Veda gnózy, jogy, náboženstva, alebo tantry nás učí, ako zmeniť naše vnímanie, aby sme mohli pretrhnúť túto reťaz identifikácie. Táto gnostická veda si od nás v každom okamihu vyžaduje neustále úsilie. Tým že ju použijeme len raz za týždeň, alebo raz za rok na meditačno-duchovnom výlete sa nikam nedopracujeme. Prelomenie identifikácie si každý deň, v každom okamihu vyžaduje neuveriteľnú energiu. To je dôvod, prečo musíme šetriť energiou. Vyžaduje si to neuveriteľnú vytrvalosť, dôslednosť, disciplínu a vôľu. Koncentráciu. Inými slovami, musíme sa vytrénovať. Nemyslite si, že preto, že ste si prečítali zopár kníh alebo ste navštívili pár prednášok, že zrazu viete, ako na to. Ak by to niekto z nás vedel, tak by sme netrpeli. Neboli by sme v pasci svojej karmy, ale by sme z nej unikali.

Vedieť, ako na to, nie je otázkou myslenia alebo planého presvedčenia, ale otázkou odlišného spôsobu vnímania, tým že používame vnímanie iným spôsobom.

"Vnútorná meditácia je vedecký systém získavania informácií. Keď sa mudrc ponorí do meditácie, to, čo hľadá, sú informácie. Meditácia je denným chlebom múdrych. Meditácia má rôzne kroky:

1. ásana (držanie tela)
2. pratjáhára (pokojná myseľ)
3. dháraná (vnútorná koncentrácia)
4. dhjána (vnútorná meditácia)
5. samádhi (extáza)

Po prvé, musíme umiestniť svoje telo do veľmi pohodlnej polohy. Pred začatím koncentrácie, musíme upokojiť myseľ, to znamená, že musíme odstrániť každú myšlienku z našej mysle. Potom, čo dosiahneme predchádzajúce kroky, pristúpime ku krokom dháraná, dhjána a samádhi." - Samael Aun Weor, Kundaliní joga

Tréning

To je dôvod, prečo sme v tomto kurze a taktiež vo všetkých knihách a prednáškach, ktoré sme dali, vysvetľovali, čo tieto fázy tréningu sú. V hinduistickej tradícii máme tieto kroky načrtnuté podľa osobného pohľadu autora Pataňdžaliho. Jeho náčrt vyjadruje rovnaké princípy, ktoré nájdete v každom inom takomto druhu tréningu - či už sa jedná o čínsky, tibetsky, alebo aztécky, vo všetkých sú vyjadrené rovnaké princípy.

1-2: Jama a Nijama

Podľa Pataňdžaliho, úplne prvý krok v tomto tréningu je etika. V sanskrte sa jedná o jama a nijama. Bez etiky, nemôže existovať žiadny duchovný pokrok. Táto etika nie sú svetské mravy, ale ide o etiku ducha. Táto etika je spojená s tým, čo od nás chce Boh, aby sme urobili, k čomu nás vedie náš vnútorný Budha. Na základe toho môžeme potom začať meditovať.

3: Ásana

Ak sa u nás zosilňuje etika, rovnako tak sa zosilňuje i naša poloha tela. Keď je naša etika slabá, potom nemôžeme pokojne sedieť. Keď porušíme svoje etické pravidlá, keď sa dopúšťame priestupkov proti nášmu vlastnému Bytiu, proti nášmu vlastnému Budhovi, vtedy u seba (psychicky i fyzicky) udávame do pohybu energetické cykly, t.j. karmu, čo má za následok neschopnosť uvoľnenia tela. Ak sme neustále v strese a nedokážeme nepohnute sedieť a zachovať si správne držanie tela, potom musíme pracovať na etike. Musíme pracovať na skrotení našej mysle a nášho správania.

4: Pránájáma

Potom ako zaujmeme určitú polohu tela alebo ásanu, pracujeme s pránájámou. Ako sme vysvetlili v tretej prednáške tohto kurzu, pránájáma nie je len dýchacie cvičenie. Neobmedzuje sa to len na to. Pránájáma znamená "využitie veternej energie." V tibetčine sa tomu hovorí "lung." Táto energia prúdi skrze nás neustále a rovnako neustále ju i využívame podľa našej vôle. Práve teraz, všetci čo sme tu využívame pránu. Otázkou je, ako ju využívame? Keď využívame našu pránu, energiu, v každom okamihu vedome, tak sa v konečnom dôsledku jedná o pránájámu. Pod pojmom pránájáma rozumieme tiež rôzne cvičenia, kde sedíme a zameriavame sa na využitie energie. Na najvyššej úrovni je pránájáma neustálym úsilím.

5: Pratjáhára

Potom sa učíme praktiky ako študovať myseľ, ako študovať vedomie, ako dosiahnuť pokojnú myseľ, alebo inými slovami šamatha, čo v tibetčine sa nazýva ši-ne, za účelom dosiahnutia psychologickej vyrovnanosti.

Tento typ vyrovnanosti sa v sanskrte nazýva pratjáhára, ku ktorej sa nemôžeme dopracovať, pokiaľ naša vitálna, emocionálna a mentálna energia je mimo rovnováhy. Pokiaľ je naša myseľ zmietaná sexuálnou túžbou, pokiaľ je naše telo plné stresu, potom je samozrejmé, že nemôžeme mať pokojnú myseľ. Myseľ sa bude vzdúvať.

Ak chceme mať pokojnú myseľ, pratjáhára, tak musíme využiť energiu a stabilizovať ju pránájámou. Toto dosiahneme tým, že zaujmeme stabilnú polohu a uvoľníme telo. Napätie v tele bráni prúdeniu energie v tele a v nádí. Aby bolo možné dosiahnuť toto uvoľnené držanie tela, je potrebné mať etiku.

Ako môžete vidieť, ani jeden z týchto krokov nemôžete vynechať. Potrebujete ich všetky.

6: Dháraná

Hneď ako myseľ začne dosahovať pokojného stavu, môžeme začať rozvíjať a zažiť skutočnú koncentráciu. Táto skutočná koncentrácia sa v sanskrte nazýva dháraná. Skutočná koncentrácia je neprerušovaná. Je to schopnosť upriamiť pozornosť a ničím sa nedať rozrušiť. Každý z nás má túto schopnosť. Samozrejme pokiaľ svojej mysli dovoľujeme, aby nás po celý deň rozptyľovala a svojej pozornosti dovolíme, aby bola takto neprestajne vťahovaná rôznymi vzdúvajúcimi túžbami, ktoré prichádzajú zvnútra alebo zvonku, potom je jasné, že dosiahnutie tejto skutočnej koncentrácie bude viac než nemožné.

Skutočná koncentrácia sa v nás začne vynárať, hneď ako vo svojom živote zriadime všetky tieto ostatné úrovne ako prvé: Pratjáhára, pránájáma, ásana, jama a nijama.

7: Dhjána

Hneď ako koncentrácia postavená na týchto základoch začne byť našou realitou, môžeme prejsť k ďalšej fáze a zažiť dhjánu. V sanskrte toto slovo dhjána, v doslovnom preklade znamená "meditácia." Čiže to neznamená, že len tak posedávame a spievame OM, alebo iné mantry. V pravom slova zmysle to znamená meditácia.

V angličtine sa význam slova meditácia úplne zničil. Na Západe ľudia väčšinou nemajú predstavu o tom, čo vlastne znamená meditácia. Myslia si, že to znamená len tak posedávať a byť mimo. Snívať a fantazírovať o veciach, alebo len tak posedávať s prstami v tvare mudry, ako to robia v Ázii. To nie je meditácia. Lepšie slovo v angličtine je "pohrúženie." To je lepší preklad pre dhjána. To je to, o čom budeme hovoriť v dnešnej prednáške.

"A tak, kým som bol v božskom pohrúžení, ponoril som sa do svojej vlastnej mysli a meditoval nad tajomstvom života a smrti." - Samael Aun Weor, Kozmické učenie lámu

Dhjána, pohrúženie, je stavom koncentrácie, ktorá je často nazývaná "jednobodová myseľ." Je to stav koncentrácie, v ktorom uvedomovanie a vnímanie sú totálne "pohrúžené" v pozorovaní javu.

Z tantrického pohľadu, existuje mnoho dhján. My tu len popisujeme základný význam.

8: Samádhi

Hneď ako sa nám podarí nadobudnúť schopnosť dostania sa do pohrúženia, čo je vlastne skutočná, ozajstná meditácia, potom môže prísť finálne ovocie, ktorým je samádhi. Samádhi je veľmi ťažké preložiť do angličtiny. Niektorí ľudia to prekladajú ako extáza. Bohužiaľ, vzhľadom na charakter našej mysli, pri počutí tohto slova okamžite myslíme na sex. Myslíme si, že "samádhi musí byť lepšie ako sex. Musí to byť nejaký neuveriteľný pocit, asi ako orgazmus celého tela, alebo niečo také." To je to, čo si ľudia myslia. Samozrejme, že sú na omyle. Sú úplne na omyle, pretože sú stotožnení s túžbou. Myseľ, vedomie, sa tak veľmi zmodifikovalo túžbou, že teraz vidíme všetko skrze túžbu.

Samádhi je extáza vedomia oslobodeného od podmieňovania psychiky. Môže to trvať len chvíľu, ale je to vskutku radosť, láska, sloboda, extáza...

"Pratjáhára upokojuje myseľ. Dháraná ju stabilizuje. Dhjána umožňuje človeku zabudnúť na svoje telo a na celý svet. Samádhi prináša nekonečnú blaženosť, poznanie, pokoj a oslobodenie." - Šrí Svámí Šivánanda

"Ak chcete dosiahnuť stavu samádhi, musíte dobre poznať proces dhjány. Ak chcete dosiahnuť stavu dhjána, musíte presne poznať spôsob dhárany. Ak chcete dosiahnuť stavu dháraná, musíte dokonale poznať spôsob pratjáháry. Ak chcete dosiahnuť stavu pratjáhára, musíte poznať pránájámu. Pokiaľ chcete vedieť pránájámu musíte dobre poznať ásanu. Predtým ako pristúpite k ásane by ste mali mať u seba zriadenú jama a nijama. Nemá zmysel skákať do dhjány bez toho, aby sme prešli rôznymi predbežnými cvičeniami." - Šrí Svámí Šivánanda

Transformácia energie

To je dôvod, prečo študujeme strom života. Všetky rôzne úrovne hustoty, hmoty a energie sú znázornené tu na strome života. Úplne na vrchu máme Ein Sof, a ako sa presúvame smerom dolu po lúči stvorenia, tak hmota a energia sa zhusťuje. Desiata sefira je malkut, čo predstavuje fyzický svet, fyzické telo. Toto je bod rovnováhy medzi nebesami i peklami.

To, ako sa energia modifikuje v malkute určuje našu budúcnosť. To určuje našu súčasnosť a to určilo našu minulosť. Keď skrze nás prúdi táto energia, máme život. Všetci sme nažive, dýchame, vidíme, pociťujeme a počujeme práve vďaka tomu, že skrze nás prúdi svetlo vedomia. I keď je veľmi modifikované, ale je tam.

Uvedomte si teraz svojich päť zmyslov. Ako často ste si vo svojom živote boli vedomí, uvedomovali si vlastných očí, pomocou ktorých vidíte? Ako často ste si vo svojom živote uvedomovali svojich uší, pomocou ktorých počujete? A čo vaša koža, ktorá prenáša dotyk, čo váš nos, ktorý prenáša vôňu? Čo váš jazyk, ktorý prenáša chuť? Pre nás je veľmi zriedkavé uvedomovať si svoje zmysly, napriek tomu, že na nich neustále závisíme. Smutnou pravdou je, že tieto zmysly nás zhypnotizovali. Úplne sme stotožnení s javmi, ktoré vibrujú skrze naše zmysly.

Tu musíme niečo veľmi dôležité pochopiť. Predstavte si svoje vnútro, pozrite sa dovnútra. Pozrite sa do svojho tela, svojho fyzického tela: precíťte ho. Toto telo má celú radu funkcií, má určitý rozsah pôsobenia. Môžeme tomu hovoriť "pole." Samozrejme, že nemáme na mysli pole pšenice, ale pole energie alebo hmoty. Toto pole sa rozprestiera do určitej vzdialenosti, a v rámci tohto poľa sa k nám dostávajú všetky rôzne pocity, ktoré práve prežívame. Ako ich prežívame? Ako sa to deje? Čo sa v nás deje? Prečo ich prežívame? Existuje aj dáky iný spôsob?

Uvedomte si, ako teraz preciťujete a vnímate svoje telo, že práve teraz prežívate mnoho pocitov. Najviac zrejme to bude zvuk (audio prednáška). Svoju pozornosť upriamujete na sluchový zmysel, aby ste počuli, čo sa hovorí. Táto energia zvuku do vás prechádza kanálom, obvodom. Každý to vnímate, áno? Každý to zažívame, no napriek tomu, nikdy si toho neuvedomujeme. Týmto presne začína utrpenie. No rovnako tým začína aj vyslobodenie z utrpenia.

Každá forma energie s ktorou sa stretávame je transformácia. Energia, ktorá do nás prechádza skrze dotyk, chuť, vôňu, sluch a skrze oči je energia, ktorá prechádza obvodom a je transformovaná, avšak transformovaná podľa toho, ako ju prijímame.

Ak tieto prednášky už nejakú tú dobu študujete, tak viete, že kabala pochádza zo slova kabel, čo znamená "prijímať."

Majster Samael Aun Weor nás učil, že existujú dva druhy ľudí, ktorí študujú kabalu: bieli mágovia a čierni mágovia. Čierni mágovia študujú všetko pomocou intelektu. Snažia sa zapamätať si veci a osvojujú si veľa teórií a presvedčení. Oni nemajú skúsenosti. Oni neprijímajú intuitívne. Bieli mágovia prijímajú intuitívne, čo znamená vedome, skrze vedomé vnímanie oni spoznali. Kabalu, ktorú študujú oni, nie je graf alebo kniha, alebo diagram, sú to oni sami. My sami sme stromom života. Stať sa bielym mágom, intuitívnym kabalistom znamená, že neustále, vedome pozorujeme strom života. Tento strom života sme my sami. Tento strom nie je vonku. Čo to znamená je to, že každá energia, ktorá prechádza dovnútra alebo von z malkutu, z nášho tela, musí prejsť dovnútra alebo von vedome, nie mechanicky, avšak doteraz to z nás nikto nerobí. Čokoľvek, čo skrze nás prechádza, prechádza skrze stotožnenie.

Keď telo dostane hlad, čo sa stane? Začneme pociťovať stres. Možno sa jedná len o nepatrný stres, stres z hladu, naliehavosť jesť. Telo nám hovorí: jedlo. Čo sa deje v mysli? Stávame sa rozrušený. Začneme si predstavovať jedlo. Začneme myslieť na jedlo. Začneme vymýšľať plán, ako toto jedlo dostať. V mysli si začneme vytvárať obrazy. V srdci si začneme vytvárať túžbu. Začneme túžiť po tom, čo chceme. Ak vieme, že to nemôžeme dostať, alebo že to je nepravdepodobné, potom začneme cítiť bolesť. "Nemôžem sa dočkať, ako si znova dám to jedlo od babky. Jednoducho ho musím mať." Takže sa ocitáme medzi bažením a averziou. My všetci potrebujeme jesť, aby sme zostali nažive, ale my z toho robíme náboženstvo. My z toho vytvárame túžbu. Falošné náboženstvo. Inými slovami, namiesto religare, t.j. spojenie s Najvnútornejším, čo je skutočným náboženstvom, my vykonávame religare, čiže spojenie s projekciou našej mysli, s túžbou. Táto záležitosť jedenia, ktorá je pre každú žijúcu bytosť úplne prirodzená, sa u nás stane posadnutosťou, stotožnením. My chceme, aby naše jedlo bolo podľa nášho vkusu a načas. Ak toho nedosiahneme, potom sa objavuje mnoho problémov. Zostaneme nevrlý, začneme sa prieť, hádať sa, nadávať atď. - rôzne druhy psychických následkov.

Každý sme iný, a každý má preto svoj osobitý spôsob stotožnenia. Toto platí pre každú oblasť nášho života. Tak napríklad potrebujeme šaty. Mnoho ľudí robí s oblečenia náboženstvo, posadnutosť, stotožnenie. Potrebujeme strechu nad hlavou. Taktiež potrebujeme dojmy. Potrebujeme prijímať informácie.

Ako vidíte, vedomie, ktoré skrze nás prúdi nejde iba jedným smerom. To je ďalšia veľká mylná predstava, ktorú máme. My si myslíme, že nech sa vo vnútri nás deje čokoľvek, ide o uzavretú miestnosť. Čiže je to súkromné. No nie je. Existuje zákon energie, zákon prírody, ktorý rôzne tradície poznajú pod rôznymi názvami, no vo svojej syntéze vysvetľuje jednoducho toto: Keď sa jedna energia stretne s druhou energiou, vždy tam bude výmena síl. Vždy, to je proste nevyhnutné, neodvratné. Vždy tam bude existovať výmena. To je celý základ forenznej vedy. Kedykoľvek sa stretnú dvaja ľudia, vždy tam nastáva výmena energie, alebo hmoty, alebo oboje. Čo je pre nás dôležité duchovne: kedykoľvek náš malkut narazí na akýkoľvek jav, dochádza tam k výmene síl.

Ako si pamätáte pred chvíľou som od vás chcel, aby ste venovali pozornosť sluchu. Uvedomujete si, že keď sa snažíte zachytiť vonkajší zdroj signálu pomocou sluchu, tak vaša pozornosť smeruje von? Teraz napríklad počúvate, vaša pozornosť smeruje von, snažíte sa pochopiť význam toho, čo hovorím. Musíte si však uvedomiť, že tak ako sa snažíte upriamiť vašu pozornosť von, na vonkajší zdroj signálu, rovnako tak ten signál prijímate dovnútra. Energia prúdi dvomi spôsobmi. Pri počúvaní vám dovnútra prichádzajú dáta, informácie a energia. To sa deje so všetkými piatimi zmyslami. Kedykoľvek sa niečoho dotknete, kedykoľvek niečo ochutnáte, svojimi zmyslami vlastne siahate von, aby ste zachytili ten dojem, a túto informáciu si pritiahli späť. To je spôsob, ako žijeme, to je základ života. Základom života je výmena informácií. Problém je v tom, že my to robíme bez vedomia. Čo sa deje potom je to, že my si tú výmenu neuvedomujeme. Spíme. Nevieme, čo sa deje. Nemáme žiadne uvedomovanie. To znamená, že nevieme, čo robíme.

Či chceme alebo nie, pravdou je, že neustále nasávame informácie. Neustále nasávame dáta, údaje vo forme pocitov.

Predstavme si teraz toto pole tela. Vnútri v strede sa nachádza svetlo Ein Sof. Rovnako tak ako prechádza nami, rovnako tak prechádza i smerom von a vytvára všetky rôzne husté úrovne: trojicu, monáda, dušu, mentálne telo, astrálne telo, a nakoniec vitálne a fyzické telo. Toto svetlo vychádza von skrz nás a my sa stretávame s pocitmi. Toto svetlo na svojej ceste naráža na akýkoľvek jav a vytvára pocity. Inými slovami, keď sa na niečo pozeráte, energia vedomia ide do vás, skrze vaše oči, a na niečo naráža. Priamo tam dochádza k okamžitej transformácii, pričom údaje prechádzajú späť cez vaše oči, do mozgu, do mysle a do duše. My si však tento proces vôbec neuvedomujeme. Pretože si tohto procesu neuvedomujeme, potom nevieme, čo sa deje. Inými slovami, nemáme Gnózu, poznanie. Toto je celý zmysel existencie: získať vedomosti o realite; Toto poznanie získavame skrze vnímanie reality. Takže my sme tu pre to svetlo, aby sa prejavilo, aby zozbieralo vedomé znalosti javov, a potom sa vrátilo späť odkiaľ prišlo s týmto poznaním. Preto musíme pochopiť vzťah medzi vedomím a existenciou presne pred dverami zmyslov. To je dôvod, prečo sa vo všetkých starovekých písmach píše: naučte sa ovládať svoje zmysly. Premôžte ich, kontrolujte ich. Buďte si ich vedomý. Práve vo dverách zmyslov sa nachádza vchod do pekla a vchod do neba.

Keď spíme, keď sme stotožnený, naša pozornosť ide za tou vecou a to ju zhypnotizuje. Vibrácia tohto pocitu zhypnotizuje pozornosť.

Zamyslite sa nad svojím životom. Pozrite sa na seba a všimnite si, aké pocity vás hypnotizujú a spôsobujú vám, že zabúdate byť prítomný. Ak ste úprimný, nájdete ich mnoho. Väčšina z nich sa ani nebude zdať dajako významná. Svoje vedomie strácame pretože vidíme atraktívnu osobu, alebo preto, že sme podráždený, alebo preto, že nás niečo napadne, alebo preto, že chceme upútať pozornosť, alebo že naopak nechceme pútať pozornosť. Vedomie strácame kvôli myšlienkam, pocitom, vnemom apod. Kým je naša psychika nepozorná, naše telo reaguje mechanicky.

Pocity, ktoré nás hypnotizujú nie sú na vine. To, že dochádza k nášmu zhypnotizovaniu nie je chyba vonkajších javov. Je to chyba vnútorných javov, ktoré si uvedomujeme ešte menej, než transformáciu, ktorá sa odohráva externe.

Zvážte akýkoľvek vzťah, aký máte k vonkajším veciam - povaha tohto vzťahu nie je založená na vonkajšom objekte. Tento vzťah je založený na stavu našej mysle, a tým, čo je v nás. Napríklad, ja sa pozriem na "párok v rožku," a je mi to jedno; nemám ich rád. Avšak mám kamaráta, ktorý pri pohľade na párok v rožku začne slintať; chce ho zjesť. Reakcia v každom z nás nie je spôsobená vonkajším javom (párok v rožku), ale je spôsobená mysľou. Chápete tomu? Fyzický pocit nie je na vine. Nie je to vina fyzického pocitu. Je to psychologický pocit, ktorý nás hypnotizuje.

"Ak sa chceme vyhnúť nebezpečenstvu zlyhania vo Veľkom Diele Otca, tak je nutné, aby sme zlikvidovali túžbu. Ten, kto chce zlikvidovať túžbu, musí objaviť jej príčiny. Príčiny túžby nájdeme v pocitoch. Žijeme vo svete pocitov a preto je potrebné ich pochopiť. Existuje päť druhov pocitov:

• Zrakový pocit
• Sluchový pocit
• Čuchový pocit
• Chuťový pocit
• Hmatový pocit

Päť osobitných typov pocitov sa transformuje do túžby. Pocity nesmieme odsudzovať ani ich ospravedlňovať. Musíme ich hlboko pochopiť. Iba pochopením pocitov zabijeme túžbu. Iba prostredníctvom zlikvidovania túžby, je myseľ slobodná, myseľ, ktorá sa normálne nachádza uväznená vo fľaši túžby. Prebudenie vedomia nastáva, keď sa myseľ vyslobodí. Ak chceme vyhubiť príčiny túžby, tak musíme žiť v stave nepretržitého uvedomovania. Je nutné, aby sme žili v stave ostražitej bdelosti a neustále sa na všetko pozerali ako na niečo nového. Ego je veľká kniha, kniha mnohých zväzkov. Túto knihu môžeme študovať, iba skrze techniku vnútornej meditácie." - Samael Aun Weor, Tarot a Kabala

To je dôvod, prečo, keď hovoríme o odriekaní si určitých vecí, tak nás nezaujíma fyzický aspekt, či už máte peniaze alebo nie, či žijete v paláci alebo v kartónovej škatuli. Fyzický vzhľad je irelevantný. Na čom záleží, je váš psychologický vzťah k týmto veciam. Žobrák môže lipnúť na svojej lepenkovej škatuli rovnako, ako bohatý človek na svojom sídle. Čo je dôležité, je psychický vzťah, psychické pocity. V oboch prípadoch sa stotožnenie deje v mysli.

Stotožnenie je úplným opakom pohrúženia.

"Ľudia neustále spia a snívajú. Či už je to v práci, pri šoférovaní auta alebo keď sa sobášia, ich stav je stále rovnaký – hlboký psychologický spánok. Počas celého svojho života spia a snívajú, no napriek tomu sú úplne presvedčení, že sú hore a bdelí.

Každý, kto chce prebudiť vedomie tu a teraz, musí začať chápať tri podvedomé faktory, a to: stotožnenie, fascinácia, snívanie.

Akékoľvek stotožnenie produkuje fascináciu a snívanie. Príklad: Kráčate si po ulici, keď zrazu narazíte na rozvášnený dav ľudí, ako proti niečomu ostro protestuje pred prezidentským palácom. Ak nie ste v stave bdelosti, tak sa stotožníte s demonštrantami a v zmiešate sa do davu. Sfascinuje vás to a za chvíľu na to začnete snívať: začnete kričať, hádzať kamene, budete robiť veci, ktoré by ste za iných okolností neurobili ani za milión dolárov. Zabudnúť sa, je chyba nedozerných následkov. Stotožniť sa s niečím je vrcholom hlúposti, pretože výsledkom bude fascinácia a snívanie. Je nemožné, aby niekto prebudil svoje vedomie ak sa zabudne, alebo ak sa s niečím stotožní. Tí, ktorí sa snažia o prebudenie vedomia, si nemôžu dovoliť, aby sa nechali sfascinovať a následne upadnúť do spánku." - Samael Aun Weor, Budhov náhrdelník

V tomto kurze sme hovorili o tom, ako meditovať, ako dosiahnuť duchovný zážitok. Chcete vedieť, prečo sa nám to nedarí? Pretože sme po celú dobu s niečím stotožnený. Dhjána, t.j. skutočné pohrúženie sa do meditácie je nemožné, ak svojej mysli dovolíme, aby sa po celý čas stotožňovala s vonkajšími a vnútornými pocitmi. Poďme sa na to trochu pozrieť.

Každý z nás dokáže ľahko pochopiť, čo je to vonkajšie pociťovanie. Čiže chápeme, že máme oči k videniu, bez ktorých by sme proste nemohli nič vidieť. Podobne to je i s ostatným fyzickým pociťovaním. Tu je však potrebné zastaviť sa a položiť si nasledujúcu otázku: Ak máme len päť zmyslov, ako je teda možné, že si dokážeme predstaviť mrkvu? S akým zmyslom si dokážete predstaviť prezidenta, svoju matku alebo svoje detstvo? Akým spôsobom si pamätáte, že ste sa chodili kúpať a aké to bolo? To, čo si pamätáte sú pocity. Tieto pocity vieme vnímať, ale nie našimi piatimi fyzickými zmyslami. Ako sa napríklad dokážete oddávať dennému snívaniu? S akým zmyslom? Keď vás niečo rozptýli a vaša myseľ začne poletovať ako vtáčik, a vy začnete fantazírovať a snívať, čím to vnímate? Nikto nemôže poprieť, že je možné vnímať svoje myšlienky, ale akým zmyslom? Nikto nemôže poprieť, že je možné vnímať svoje emócie, ale ako? Materialisti by odpovedali, že myšlienky vnímame mozgom a emócie srdcom. V tom je kúsok pravdy. Tieto fyzické orgány, srdce a mozog, prenášajú pocity. Napriek tomu, ony samy o sebe nie sú zmyslami, ale iba transformátory pocitov. Ale kde vlastne tieto pocity potom zachytávame? To znamená, že keď si predstavíme miesto, ktoré sme v minulosti navštívili, tak my ho vnímame, ale tie obrazy a objekty v týchto duševných predstavách, nie sú vo fyzickom svete. Kde teda sú?

Tí z nás, ktorí už mali nejaké tie duchovné skúsenosti by potom toto pýtanie sa posunuli ešte ďalej: "A čo moje sny? A čo všetky tie veci, ktoré som vnímal, keď som bol mimo svoje telo? A čo moje astrálne zážitky? A čo moje nočné mory? "Ako dokážete vnímať tieto veci? Odpoveď je jednoduchá a zároveň zložitá. Jednoduchá a zložitá, pretože my nemáme len fyzické telo, ale taktiež i vnútorné telá. To znamená, že sme viacrozmerní, ale tohto faktu si nie sme vedomí.

Myšlienky, ktoré pociťujeme vo fyzickom tele sú odrazy alebo pocity pochádzajúce z myšlienkového sveta, ktorým je mentálny svet, časť piatej dimenzie. S emóciami je to rovnaké: sú to odrazy alebo pocity pochádzajúce z emocionálneho sveta, ktorý ľudia nazývajú "astrálny svet." Ten je tiež súčasťou piatej dimenzie.

Všetky dimenzie sa medzi sebou prelínajú tu a teraz, len my si toho nie sme vedomí. Avšak naše myšlienky a pocity sú ako "okná" do týchto svetov. Je len smutné, že to, čo vnímame skrze tieto okná sú všetko ilúzie, vďaka stavu našej psychiky. Ak svoju psychiku vyčistíme, potom môžeme cez tieto okná vidieť realitu.

Vnútorné telá sú súčasťou procesu, ako informácie putujú sem a tam z týchto ťažko pozorovateľných dimenzií do fyzického tela. V piatej dimenzii, máme "telo," ktoré používame rovnako tak, ako používame toto vo fyzickom svete. Viete, že je to pravda, pretože ste mali sny: vo svojich snoch, používate svoje päťdimenzionálne telo.

Vnútorné telá majú rovnaké zmysly, aké má fyzické telo. To znamená, že dokážu vidieť, cítiť, dotýkať sa, cítiť chuť, a počuť. Keď ste vo svojom astrálnom tele, tak môžete ochutnávať, môžete vidieť, môžete počuť, môžete cítiť.

Čo je však ešte neuveriteľnejšie je to, že i bez použitia akéhokoľvek z týchto tiel (troj, štvor, päť, alebo šesťdimenzionálneho tela), v podobe čistého vedomia, stále môžete zažívať "pocity" i na tejto úrovni vnímania.

To, čo prenáša pocity je vedomie. Vedomie môže podľa potreby použiť rôzne vozidlá/nástroje s cieľom preniesť pocity. Ono to robí v súlade so zákonmi.

Čo to znamená pre nás je to, že skutočný duchovný zážitok môžeme mať kdekoľvek a kedykoľvek, keď vieme, ako riadiť vedomie. To je dôvod, prečo sme sa v niektorých prednáškach zmienili o tom, že skutočný majster môže byť v samádhi vo fyzickom tele, dokonca i pri vykonávaní určitej činnosti. Možné je to vďaka tomu, že takýto majstri sa vytrénovali tak, aby sa s ničím nestotožňovali. Oni používajú vedomie bez toho, aby ho niečím modifikovali. Všetky ega a všetky tie „naše ja“ sú modifikácie.

Zmienili sme sa už o tom, ako sa svetlo v prírode zhusťuje skrze rôzne zákony, ktoré ho modifikujú. Fyzická hmota je udržovaná štyridsiatimi ôsmimi zákonmi. Keď je energia, ktorá prechádza fyzickým telom kontaminovaná túžbou, automaticky získava karmu. Pričom tieto zákony sa násobia v závislosti od závažnosti danej chyby. Všetky tieto psychologické fenomény ako sú smilstvo, hnev, zlosť, sexuálna žiadostivosť, pýcha, závisť apod., transformujú a kryštalizujú túto energiu v našej mysli v podobe ega, v podobe rôznych „našich malých ja,“ a tieto agregáty sú potom následne riadené zákonmi. To je dôvod, prečo máme taký ťažký problém vymaniť sa zo zovretia ega, keď je ego príliš silné, keď je túžba príliš silná. Preto, či už  podľahneme strachu, alebo sa rozzúrime, alebo pri pociťovaní veľkej pýchy, alebo keď v sebe cítime obrovskú sexuálnu žiadostivosť, vymaniť sa z týchto agregátov je veľmi ťažké, pretože každý z nich je predmetom mnohých zákonov. Tieto ega sú veľmi husté a väznia naše vedomie.

Byť stotožnený znamená, že naše vedomie je uväznené vo vnímaní ilúzie premietanej cez jednu z týchto kryštalizácií, na základe čoho zase podliehame sile týchto zákonov. Ak sa nad týmto skutočne zamyslíte, ak si to naozaj rozoberiete, tak by to vo vás malo vyvolať obavy.

Nebo alebo nadradené svety, čo sa v budhizme nazýva nirvána, je modifikované veľmi málo zákonmi. Preto je to tak krásny zážitok zažiť nebo alebo nirvánu. V týchto stavoch, vaše vedomie nie je modifikované toľkými zákonmi, ale oveľa menej. Cítime, slobodu, radosť, extázu. Extázu samádhi môžeme zažiť, keď je vedomie bez ega. Jedná sa o extázu duše. Je to pocit v duši, v psychike, dokonca aj v duchu. Nie je to orgazmus, alebo niečo podobné. Tento stav sa nedá k ničomu porovnať. Pocity, ktoré zažívame fyzicky ako napríklad orgazmus, sú hrubé pocity, veľmi povrchné, surové a veľmi dočasné. Majú krátky vrchol, potom pominú, a vždy zanechajú dôsledky, o ktorých nemáme ani potuchy. Extáza duše je trvalá, ktorá vás zmení.

Extáza duše je zážitok vedomia bez ega. Takýto zážitok je neuveriteľne krásny. Tento zážitok nie je fyzický, ale emocionálny. Jedná sa o psychický zážitok, ale nie je to teória či presvedčenie. Je to vedomé poznanie. Jedná sa o vibrácie vedomia, ktoré nemožno vysvetliť slovami.

Keď sme stotožnený, tak sme absorbovaný v egu. Ego je uväznené v komplikácii a v mnohých zákonoch. Inými slovami, je silne podmienené, obmedzené, a pod obrovským tlakom.

Keď sme stotožnený, tak zažívame pocity ega. Keď ste stotožnený s hnevom, keď ste veľmi rozčúlený, pokúste sa tento pocit pozorovať. Hnev je formou utrpenia, no my si naňho dokážeme tak navyknúť, že sa staneme na ňom závislý. Zvykneme si na neho. Stane sa našim spôsobom, ako robíme veci. Dokonca na to zostaneme i hrdí. Existuje mnoho ľudí, ktorí sú hrdí, že sú naštvaní. Oni si doslova vychutnávajú pocity hrdosti a pocity hnevu. Inými slovami, oni milujú svoje klietky. Milujú svoje utrpenie. Milujú sa hnevať, milujú, keď svoj hnev môžu ukázať, a strašne radi nachádzajú dôvody, aby sa hnevali. Milujú, keď môžu tie pocity opakovať toľkokrát, koľko je len možné.

Pre nás je to stopa: stotožnenie miluje, keď sa môže opakovať. Keď cítime pocity hnevu alebo sexuálnej žiadostivosti, keď máme pocit, že nás niekto chváli a naše ego sa potom cíti tak dobre, tak chceme viac chvály. Chceme zopakovať to, čo k tej chvále viedlo, aby sme ten pocit chvály mohli precítiť znovu. Inými slovami, ide o cyklus. Každé ego je cyklus. Inými slovami, každé ego je samsára.

Samsára

Slovo samsára znamená "krúženie," alebo inými slovami, cyklické utrpenie. To platí o každom egu. Všetci sme uväznení v "kolese samsáry." Týmto kolesom sú svety pekla. Tieto svety existujú len vďaka nášmu vlastnému vnútornému kolesu samsáry, ktorým je naša vlastná myseľ. Ona miluje, keď môže opakovať pocity, no ignoruje dôsledky svojho konania. Nám je jedno, či niekomu svojim hnevom ublížime. My jednoducho chceme pomstu, chceme spravodlivosť podľa toho, ako nám to ego diktuje. Nezaujíma nás, že naša pýcha ubližuje ľuďom. Nezaujíma nás, že naša závisť alebo naše klebety ubližujú ľuďom. Nám je to jedno. My proste milujeme pocity ktoré v nás klebety, kritizovanie a obviňovanie vyvolávajú. Milujeme pocity sexuálnej žiadostivosti a je nám fuk, či tým niekoho raníme. A to sa presne deje.

Vo všetkých týchto modifikáciách vedomia, ktoré existujú v našom podvedomí, v bezvedomí, a v infravedomí, sú cykly utrpenia, v ktorých sme uväznení vďaka stotožneniu. To je dôvod, prečo, keď sa uložíme k spánku, tak doslova „omdlieme,“ stratíme vedomie. A tento stav máme po celú noc. Neustále snívame o rovnakých veciach. Neustále sa nám snívajú tie isté sny a toto všetko sa stále a stále opakuje. A prečo sa v našom každodennom živote neustále opakujú rovnaké situácie znova a znova? Presne kvôli týmto cyklom ega.

Ak to chceme zmeniť, tak musíme zmeniť spôsob, akým dávame pozor, teraz, v každom okamihu. Musíme začať transformovať, ako prijímame informácie. Musíme začať transformovať vnemy. To je spôsob, ako získame schopnosť prežívať to, čo je mimo krúženie.

Skutočná meditácia (dhjána) je postavená na predchádzajúcich krokoch. Čiže musíme mať etiku, byť uvoľnený, využiť sily vetrov, mať pokojnú myseľ a dokázať sa sústrediť. Hneď ako u seba zriadime všetky tieto úvodné prípravy, a to nielen raz týždenne, ale vo svojom každodennom živote, potom sa dosiahnutie stavu dhjána stáva reálnou možnosťou. Dhjána je pohrúženie. Je to forma nirvány.

Nirvána

Sanskritské slovo nirvána znamená "zastavenie." Zastavenie čoho? Zastavenie tohto cyklu. Zastavenie stotožnenia. Ako môžete vidieť v hinduizme a budhizme, samsára a nirvána predstavujú tieto dva diametrálne odlišné extrémy. Alebo to, čo sa v kresťanskej alebo islamskej terminológii označuje "Nebo a peklo." Nebo a peklo sú skutočné miesta, ale to, čo nás najviac zaujíma, je aká je v nich psychológia, ktorá je v nás. Nebo a peklo sú tu, práve teraz. Čo práve prežívame? Veľký tantrický majster, ktorý priniesol do Tibetu tantru povedal veľmi jasne:

"Rozdiel medzi samsárou a nirvánou je taký istý, ako je rozdiel medzi okamihom v ktorom sme si vedomý samého seba a okamihom, kedy nie sme. Keďže už nie sme viacej klamaní vnímaním, ale fixáciou [stotožnením]. Oslobodenie prirodzene prichádza v okamihu, keď si uvedomíme, že fixované myšlienky sú len mysľou, ktorá sa snaží chytať svojich vlastných prázdnych manifestácií." – Padmasambhava, Oslobodenie skrze nazeranie s holým uvedomovaním

Rozdiel medzi nirvánou a samsárou je pozornosť.

Ľudia, ktorí sú materialisti, a ktorí čítajú všetko doslovne, by na to povedali: "Čože? Keď raz je nirvána nebom a samsára peklom, ako môže byť rozdiel v pozornosti?" Oni však nerozumejú tantre. Rozdiel je v pozornosti na seba. Vedomé poznanie/vnímanie. Keď máme vedomé poznanie o sebe, keď sa vedome vnímame, vtedy meníme energiu inak. Poďme si vysvetliť, čo to znamená.

Spomeňte si na príklad, v ktorom sme opísali, že vedomie prúdi skrze nás ako svetlo, naráža na pocit, a následne túto energiu/informáciu, prináša späť. Tento proces je to, čo ho si musíme byť vedomí. K tomuto najskôr budeme potrebovať vôľu byť pozorný, byť prítomný, byť prítomný tu a teraz. Po celú dobu.

Toto vnímanie tu a teraz, nie je len smerom k vnímaniu sveta, mimo vášho tela. Nejde o to, aby sme rátali, koľko sa nachádza na stene tehál, alebo kontrolovali polohu všetkých stoličiek, alebo aby sme boli neustále vonku a dívali sa na fyzické veci. Takto to nefunguje.

Samael Aun Weor to v Revolučnej psychológii učil veľmi jasne. Musíme u seba rozdeliť pozornosť. Toto rozdelenie znamená byť si neustále vedomý toho, čo sa okolo nás deje navonok, ako i toho čo sa deje je v našom vnútri. Toto rozdelenie je medzi pozorovateľom a pozorovaným.

Toto rozdelenie niektorých študentov poplietlo, pretože v predchádzajúcej prednáške som hovoril, že by u nás nemalo dôjsť k žiadnemu rozdeleniu. To je dôvod, prečo dnes dávam túto prednášku, aby sme pochopili, čo to znamená. Ono v tom nie je žiadne protirečenie. Nenechajte sa popliesť terminológiou. Pochopte podstatu toho. Tieto dve tarotové karty ilustrujú o čom hovorím.

Vôľa: Koncentrácia

Mág je prvá karta tarotu. Mág je naše Bytie. Mág predstavuje silu vôle. To je dôvod, prečo stojí. Je pozorný, vždy ostražitý. Táto vôľa má mnoho úrovní významu. Pre nás dnes, čo sa týka tejto prednášky to znamená: uvedomovanie si seba, sebapozorovanie, sebapamätanie, nikdy sa nezabúdať, plnosť mysle, bdelosť, ostražitosť. Neustále pozorovať svoje vedomie. To znamená vedomé uvedomovanie si samého seba. Je to proste byť vedomý. Nie je to zložité. Nedopustite, aby vaša myseľ, z toho začala robiť niečoho zložitého a urobila z toho veľkú vedu. Je to veľmi jednoduché. Všimnite si, ako dávate pozor. To je všetko, čo na tom je. Buďte si vedomý toho, ako sa vaša pozornosť pohybuje. Buďte si vedomý toho, čomu venujete pozornosť. Buďte si vedomý toho, čo sa deje vo vašich troch mozgoch. To je všetko, čo toto "rozdelenie" znamená. Byť si vedomý seba samého bez ohľadu na to, čo sa deje.

Toto sebauvedomovanie, toto pozorovanie, je celý základ náboženstva. To je to, čo nás spája s Najvnútornejším. Ak zabudnete na Boha nemôžete sa sním teda spojiť. Naše vedomie pochádza od Boha. Pochádza z nášho vnútorného Budhu. Tým, že si toto uvedomujeme, tým, že sme si  vedomý tohto prúdu energie, tým sa k nemu pripájame. Cítime to. Nemusíte to síce cítiť teraz, ale tým, ako sa toto vedomie bude vo vás zosilňovať, tým ako budete meditovať a využívať energiu, to časom pocítite.

Tým, že sa naučíte byť uvoľnený, tým že sa dobre oboznámite s týmito predbežnými krokmi a tým že ich začnete preciťovať , začnete zažívať niečo, čo sa nazýva "pocit rozjímania." Nejedná sa o fyzický, ani o emocionálny, a ani nie o mentálny pocit. Tento pocit je vo vedomí. Je to pocit aktívneho vedomia, ktoré si je vedomé seba samého. Tento pocit rozjímania začnete pociťovať v pratjáháre. V dhárane sa tento stav ešte viac stabilizuje. V dhjáne sa prejaví a v samádhi sa plne aktivuje. Je to niečo, čo musíte sami zažiť, aby ste tomu porozumeli.

Všetky informácie z prvých piatich alebo šiestich prednášok je všetko o Mágovi. Je to všetko o využívaní energie, ovládaní pozornosti za pomoci vôle, učeniu sa sústrediť, učeniu sa uvoľniť, učeniu sa dávať pozornosť. Nič z toho však nie je dosť.
V podstate všetko, čo sme si doteraz vysvetlili, je to, čo dostanete v prvých dvoch úrovniach duchovného tréningu: sútrajány a mahájány. Je pravda, že sme spomínali i niektoré tantrické aspekty. Ale v skutočnosti, Radža joga, Pataňdžali joga a všetky tradície sútrajány a mahájány, a to aj vrátane tradícií vipassaná, ktoré sú populárne v niektorých krajinách, všade vás v podstate učia toto: Etika, uvoľnenie, sústredenie. To je všetko. To je všetko dobré. Na základe tohto je možné zažiť dhjánu do istej miery. To je dôvod, prečo v týchto tradíciách používajú slová ako dhjána, džhána, čchan, zen alebo sampten. Všetky znejú rovnako, pretože všetci hovoria o rovnakej veci. Zen, čchan, džhána sú všetko názvy v rôznych jazykoch pre rovnaký stav vedomia, ktorým je dhjána. Jedná sa teda o stav meditácie alebo pohrúženia.

Niektoré tradície používajú slovo pohrúženie. Čo to ale znamená? Ak si myslíte, že sa jedná o rovnaký stav v ktorom ste úplne pohrúžený do filmu a úplne zabúdate, kde sa práve nachádzate, čiže vôbec si nie ste vedomý sami seba, tak sa mýlite. V skutočnej dhjáne ste síce hlboko pohrúžený, ale pamätáte si sami seba, t.j. ste si vedomý sami seba.

Stotožnenie a pohrúženie sú protiklady. Stotožnenie je negatívnym aspektom dhjány. Dhjána je vedomé pohrúženie. Je to stav vedomia, v ktorom sme plne pohrúžený, ale uvedomujúci si samého seba.

Existuje mnoho typov dhjány. Mnoho učení pri jej vysvetľovaní používa rozličnú terminológiu, mnoho štruktúr. Kľúčom k pochopeniu je toto: Jedná sa o stav, ktorý ide ďalej ako je obyčajná koncentrácia. Jedná sa o typ duchovného zážitku, ešte síce nie samádhi, ale veľmi hlboké pohrúženie, stav vedomia, v ktorom sme veľmi vedomý a veľmi sústredený: vnímajúci. To je kľúč.

V tantre sa píše a diskutuje o mnohých formách dhjány, a niektorí stúpenci tantry môžu s týmito formami naozaj oddane pracovať. Zatiaľ čo je pravdou, že tieto stavy pohrúženia skutočne existujú, ony však samy o sebe, ale nie sú cieľom. Niektorí ľudia sa s nimi stotožnia rovnako ako sa iní stotožnia s astrálnou projekciou alebo inými rôznymi fenoménmi.

Tu je potrebné, aby sme si niečo ujasnili: Dhjána je len ďalšou etapou na ceste. Je dobré, keď ju dosiahneme, no ešte lepšie je pokračovať v ceste.

"Štyri dhjány, ktoré trvajú štyri kalpy sa nachádzajú na nižšej ceste. Oni vás nikdy nedokážu priviesť k vševediacemu budhovstvu. Karma, problémy, prekážky, a opakujúce sa myšlienky sa dajú zabiť iba kultiváciou bódhičitty a rozjímaním nad Prázdnotou (Absolútnom)" Milarepa, Inštruktážny sprievodca Bardom

V mnohých prípravných školách sa hovorí o džhánach a stavoch sústredenia, no vnímanie sa tam neučí. Obrazotvornosť sa tam proste nevyučuje. Rovnako to tam je i so zvukom. Nechcú, aby ste si predstavovali, oni chcú, aby ste nič nevideli. Týmto spôsobom si však tieto školy odrezávajú vlastné ruky a nohy. Nedostala sa im tretia úroveň výcviku: Tantra. Ak chcete naozaj zažiť a osvojiť si dhjánu, tak budete potrebovať druhý aspekt koncentrácie. Teda nie len šamathu, koncentráciu, alebo čo majster Samael volal silu vôle, ale tiež budete musieť zahrnúť predstavivosť, ktorá, je zastúpená v druhej tarotovej karte, kňažka.

Predstavivosť: Vizualizácia

Karta Veľkňažky predstavuje ženský, vnímavý princíp. Teraz môžete jasne vidieť obe polarity. Mužskú, projektívnu, a ženskú, prijímajúcu. Muž stojí pozorný, žena sedí prijímajúca. To sú dve krídla meditácie. V tantrickom budhizme sú nazývané šamatha a vipassaná. V mahajánovom budhizme používajú na opísanie rovnakej veci inú terminológiu. V sútrajáne sa predstavivosť nepoužíva. V gnosticizme to popisujeme celkom jednoducho ako vôľu a predstavivosť.

Jednoducho povedané, hneď ako sa naučíte sústrediť a uvoľniť sa, a predbežné kroky máte zvládnuté, čiže dosahujete stavu pratjáhára a dháraná, potom budete musieť začať používať predstavivosť. Vizualizovať. Toto je ohromné učenie, ktoré nám prináša tantra. Všetci si myslia, že tantra je sexualita. To je súčasťou tantry. Ale skutočný rozdiel v tantre, t.j. čo je pre ostatné školy tretia úroveň výučby, je v tom, že v tantrickom učení sa úplne jasne učí vizualizácia. V tantre je vizualizácia najpodstatnejšou meditačnou technikou. To je to, čo dokáže využiť sústredenú silu z prípravných fáz a zrealizovať ju, t.j. spojiť tieto dva aspekty do jedného. Šamatha a vipassaná sa zjednotia. Keď je toto spojenie medzi týmito dvoma aspektmi vyvážené, výsledkom je samádhi.

"Kľúč k moci sa nachádza v harmonickom vibrujúcom spojení predstavivosti [vipassaná] a vôli [šamatha]." - Samael Aun Weor, Tarot a Kabala

"Je veľmi ťažké nájsť človeka, ktorý dokáže spojiť obe dhjána [koncentrácie] i vhľad [vipassaná, predstavivosť]. Je veľmi ťažké nájsť človeka, ktorý vie, ako pracovať so životne dôležitými bodmi mysle." - Milarepa, Rechungpaova cesta do Weu

V praxi to pre nás znamená asi toto: Keď si ako ašpirujúci meditační cvičenci u seba osvojíme prípravné cvičenia, keď sedíme v meditácii a máme dobrú koncentráciu, hneď ako začneme s vizualizáciou, tak veľmi ľahko a kedykoľvek môžeme vstúpiť do samádhi. Veľký majster to dokáže aj vtedy, keď je jeho fyzické telo aktívne, práve tým, že otvorí svoj zmysel vizualizácie. Ono je to vskutku zmysel, len u nás je veľmi slabý. Naša schopnosť vizualizácie je sotva aktívna, nie je vôbec rozvinutá, no zato má nekonečnú schopnosť rozvíjania sa. To je dôvod, prečo v tejto tradícii učíme vizualizáciu.

Prvé a najdôležitejšie cvičenie, ktoré učíme pre rozvoj vizualizácie, t.j. predstavivosti je retrospektíva. Jedná sa o vizualizačné cvičenie, ktoré robíme každý deň. Toto cvičenie má v sebe taktiež dôležitú psychologickú zložku. Hodnota tohto cvičenia spočíva nielen v tom, že nás učí psychologicky o sebe, ale zároveň nás učí používať vizualizáciu.

Teraz sa znova môžete spýtať sami seba, "Ako to, že dokážem vnímať to, čo si predstavujem?" Keď vám poviem, aby ste si predstavili hasičský voz, tak si ho pokojne dokážete predstaviť aj s otvorenými očami, je tak? Každý dokáže "vidieť" obraz hasičského auta. Táto schopnosť je schopnosťou vizualizácie. Toto však nemá nič spoločné s vašimi fyzickými očami. Pamätajte na to, keď sa usadíte k meditácii. Mnoho ľudí, keď sa usadí k meditácii zavrie oči a pokúša sa "vidieť" svojimi fyzickými očami. Ak sa budete pokúšať predstavovať si týmto spôsobom, budete iba mrhať časom. Predstavovať si nemáte fyzickými očami, práve naopak, vaše oči by mali byť úplne uvoľnené.

Dobrým cvičením, keď začínate meditáciu, dokonca i s otvorenými očami, je začať predstavovať si jednoduché obrázky. Začnite s vybavovaním si jednoduchých vecí. Predstavte si napríklad banán. Predstavte si svoj dom, predstavte si svoj oltár. Predstavte si svoju matku. Len aby ste získali pocit, že "takto je to teda, ako to funguje, ako si predstavujem, je to tu hore, nie je to mojimi fyzickými očami." Po tomto predbežnom cvičení zavrite oči a začnite retrospektívu. Týmto spôsobom oveľa rýchlejšie pochopíte, ako robiť toto cvičenie. Oveľa rýchlejšie. Vizualizácia je veľmi dôležitá.

Čo potrebujeme, aby sa stalo je nasledujúce: Normálne, keď zavrieme oči a začnú sa objavovať obrázky, tak sa s nimi okamžite stotožníme, nie? Toto robíme každý večer, keď si ľahneme do postele. Ľahneme si, a začneme si spomínať na prácu, začneme premýšľať o zajtrajšku atď. Začneme si predstavovať raňajky, a hneď začneme snívať. Nie však snívať vedome, ale stotožnený s obrázkami. Mechanicky nás to vtiahne do spánku, nevedome. To isté sa deje, keď začneme meditovať. Každý, kto sa snaží naučiť meditovať už niekedy zažil, že keď sedí uvoľnený a na myseľ mu začnú prichádzať obrázky, tak sa okamžite rozruší, začne snívať a stratí o sebe vedomie. Toto je brána, kde musíme začať trénovať, aby sme si boli vedomí týchto obrazov. Toto je hodnota retrospektívy. Retrospektíva nás učí, aby sme si boli vedomí obrazov, ktoré sa objavujú. Rozvinutie tejto zručnosti si vyžaduje veľa trpezlivosti, uvoľnenia a pozornosti.

Čo sa stane na základe tohto tréningu je to, že si viac budete uvedomovať samého seba, schopnosť pamätania si, že meditujete sa zosilní, a pri zaspávaní budete schopný udržať si vedomie. Ak sa vám potom v mysli vynoria dajaké obrázky, už na ne nebudete reagovať s prekvapením alebo tým, že sa s nimi stotožníte. Začnete si u seba budovať schopnosť pozorovať tieto obrázky bez toho, aby ste strácali vedomie, alebo aby ste sa s nimi začali stotožňovať.

Táto schopnosť sa rozvíja v priebehu dňa prostredníctvom sebapozorovania. Prostredníctvom pozorovania mysli. Ak sa vám nedarí rozvíjať túto schopnosť v meditácii, alebo počas snovej jogy, potom ju praktizujte viacej počas dňa. Pozorujte obrázky, ktoré vám prichádzajú na myseľ. Sledujte tieto obrázky. Buďte si vedomý týchto obrazov a zvukov, ktoré počujete vo svojej mysli. Stalo sa tu už niekomu, že sa mu v hlave neustále dokola, znovu a znovu opakovala určitá skladba, ktorú ste jednoducho nemohli dostať von? Viete, ako sa tam dostala? Na základe toho, že ste spali. Stáva sa niekomu, že mu stále na myseľ prichádzajú scény z filmu alebo televízneho programu? Viete, ako sa tam dostali? Pretože vaša myseľ spala, keď ste to sledovali. Vaša myseľ bola doslova naprogramovaná týmito informáciami. Boli ste v bezvedomí.

Začnete si uvedomovať všetkého, čo vidíte vonku. Začnete si uvedomovať všetkého, čo vidíte vo vnútri. Prostredníctvom tohto tréningu sa vám vchod do samádhi ľahko sprístupní. Týmto vchodom je dhjána, pohrúženie.

Presne definované, dhjána znamená schopnosť vnímať obrazy bez toho, aby sme sa nechali nimi rozptýliť, a aby sme boli pohrúžený a plne pozorný na to, čo vidíme. Aby sme sa jednoducho nestotožňovali, alebo aby nás to z tohto stavu nevyhodilo vďaka strachu. Jednoducho v tomto stave zotrvať a pozorovať. To je dhjána.

Sampten, čo je tibetská verzia slova dhjána, znamená "byť ustálený." Je to piata zo šiestich páramít. Šiesta páramitá je pradžná, čo je najvyšším poznaním. Dhjána je základom, kde sa ustálime s cieľom dosiahnuť pradžná, t.j. najvyššie poznanie. To znamená, že pri meditácii budete potrebovať schopnosť vydržať sedieť, mať otvorenú predstavivosť, aby ste videli obrazy, a schopnosť  v tomto stavu zotrvať a pozorovať. Týmto spôsobom dosiahneme pochopenie, múdrosť, pradžná, poznanie.

Opäť zdôrazňujem, že toto je nemožné pokiaľ sme neustále stotožnený. Tento stav dosiahneme iba vtedy, ak sa prestaneme so všetkým stotožňovať a neustále si budem uvedomovať samých seba. To je presne to, čo nám tento obrázok ukazuje.

Tento jogín, ktorého sme mali možnosť vidieť na každej prednáške, má všetky počiatočné kroky zvládnuté. Má veľmi uvoľnené držanie tela. Nahromadil energiu. Na sústredenie používa mantry.  V hlave mu cez epifýzu prúdi prána, ktorá stúpa hore a osvetľuje mantru, z ktorej vychádza jeho energia z éterov. Tieto étery súvisiace s vitálnym telom mu poskytujú okno jasnozrivosti a na základe toho je potom schopný vidieť tento chrám. Jogín si sedí pokojne a pozoruje. Tento obrázok je stav dhjána.

Ak chceme tomuto celému porozumieť, musíme poznať päť typov predstavivosti.

Jasnovidectvo

Predstavivosť je obyčajné anglické slovo pre vyumelkované slovo s názvom "jasnovidectvo." Jasnovidectvo je klamlivý termín, ktorý pred niekoľkými storočiami bol vymyslený niektorými okultistami a od tej doby je zneužívaný ku klamaniu ľudí.

My všetci máme jasnovidectvo. Inými slovami, všetci máme predstavivosť. Nesmieme však zabúdať, že predstavivosť má mnoho stupňov. Všeobecne platí, že existuje tzv. pozitívna predstavivosť, ktorá sa vzťahuje k vedomiu, ktoré je oprostené od podmieňovania, a potom máme tzv. negatívnu predstavivosť, ktorá sa vzťahuje k podmienenému vedomiu.

Aby sme to presnejšie vysvetlili, popíšeme päť základných typov predstavivosti.

1. Vedomé jasnovidectvo: schopnosť vnímať akýkoľvek daný jav (či už vnútorný jav súvisiaci s psychikou a vnútornými svetmi alebo externý jav vzťahujúci sa k okolnostiam fyzického sveta a prírody) cez inteligenciu Monada, ktorá je esenciou alebo vedomím. Vedomé jasnovidectvo spočíva v schopnosti vnímať fyzický alebo duševný jav tak, ako skutočne je, vo všetkých jeho príčinách a mnohých dimenziách.

2. Nadvedomé jasnovidectvo: Toto je úroveň Logoického vedomia. Toto je prístupné len pre tých Ctihodných majstrov, ktorí dokončili Veľké dielo. Táto úroveň vedomia sa nazýva Turia. Túto úroveň dosiahli iba tí Majstri, ktorí nemajú ego, ktorí vstali z mŕtvych, a tí, ktorí nikdy nesnívajú.

3. Podvedomé jasnovidectvo: Jedná sa o spôsob, akým vnímajú egá, ktoré súvisia so spomienkami minulých skúseností. Tieto ega sú najpovrchnejšie egá, ktorých základný vzor sa definoval v priebehu vytvárania osobnosti (od narodenia do siedmich rokov). Tieto ega môžu byť vytvorené v ľubovoľnom okamihu života, ale ich vzor sa vzťahuje k falošnej osobnosti a k osobitnému, príznačnému, psychologickému rysu. Príkladom podvedomého ega je ten, kto sa po celý život vyhýba brokolici, pretože sa pamätá na odpor, ktorý cítil, keď ho jeho rodičia nútili, aby ju jedol. Pamätajte si, že podvedomé jasnovidectvo je spôsob, akým ego vníma konkrétnu skúsenosť. V predošlom príklade to bol spôsob, akým ego vnímalo brokolicu.

4. Nevedomé jasnovidectvo: Jedná sa o typ vnímania, ktorý sa vyvíja skrze frustráciu túžob. Pyšný človek neustále hovorí o sebe a o tom ako je veľký boss, pretože je frustrovaný, že nikto iný o ňom nehovorí – toto je nevedomý zvyk. Chlipný človek sa stane frustrovaný, pretože si nikdy nebol schopný splniť svoju sexuálnu túžbu smilniť s určitou filmovou hviezdou, atď. Táto túžba sa stáva frustrovanou a v astrálnej rovine premieta svoje frustrované túžby v podobe sexuálnych snov s mentálnym obrazom danej filmovej hviezdy.

5. Infravedomé jasnovidectvo: Jedná sa o najhlbšie aspekty našich eg, týkajúcich sa oblastí Lilith v Klipotu. Nezabúdajte, že všetko vo vesmíre má svoj protiklad. Protipólom anjela lásky Anaela, je Lilith, démon smilstva, čiernej mágie a homosexuality. Túto oblasť zvyčajne prežívame len počas nočných môr, avšak malá skupinka ľudí si prináša tieto ega na povrch, kde ich potom začleňujú do svojho správania, jednania a do svojej osobnosti. Je smutné, že čoraz viac a viac ľudí prináša na povrch svojho psychického sveta prvky čiernej mágie, homosexuality a brutality.

Veľkí majstri - ako Budha, Krišna, Ježiš, Padmasambhava, Samael Aun Weor - tým, že na sebe pracovali si vybudovali nadvedomú predstavivosť. Toto je schopnosť vnímať niekoľko dimenzií súčasne a to bez akéhokoľvek filtra. Inými slovami, oni vidia realitu. Iba bytosti na veľmi vysokej úrovni dokážu dosiahnuť tohto stupňa predstavivosti či jasnovidectva.

Keď hovoríme o predstavivosti, tak väčšina ľudí si myslí, že sa jedná o niečo, čo je vymyslené, alebo falošné: tak tomu však nie je. Akýkoľvek obraz, ktorý je vytvorený vo vašej mysli je odrazom niečoho. Vaša myseľ je zrkadlo. To je všetko, čo to je. Dokonca aj keď sa pokúsite vo svojej mysli vymyslieť niečo úplne nové, tak nemôžete, pretože všetko, čo sa pokúsite vymyslieť, môže odrážať iba veci, ktoré ste už videli. Znie to divne, ale skúste si to. Čokoľvek, čo si skúsite predstaviť, je len odrazom niečoho, čo ste už videli. Možno sa vám podarí skombinovať rôzne časti alebo dať veci dohromady iným spôsobom, ale vymyslieť niečo úplne nové nemôžete, pretože nie ste Boh. To dokáže len Boh. Všetko, čo vidíme vo svojej predstavivosti, je len odrazom toho, čo sme už videli. Môže to síce byť mierne pozmenené alebo to môže mať inú farbu, iný náter, ale stále to budú rovnaké prvky. To je dôvod, prečo sa v ezoterike vraví:

"Žiadny človek nemôže vidieť to, čo nepozná."

Tento výrok môže znieť rozporuplne, ale je to veľká pravda.

"Ako môže myseľ rozpoznať to, čo nikdy nepoznala?" - Samael Aun Weor, Revolúcia dialektiky

Predstavivosť je len odrazom, zrkadlom. Nie je to niečo vymyslené. To, čo dokážeme skrze ňu vidieť, závisí na našom zrkadle. My, čo vidíme v našich predstavách je zvyčajne odrazom našej vlastnej degenerovanej mysle. Zvyčajne, keď zavrieme oči a začneme si predstavovať, tak vidíme iba obrazy týkajúce sa sexuálnej žiadostivosti, hnevu, pýchy, závisti, a všetkých ostatných odpadkov, ktoré v sebe nosíme. Pre nás je veľmi ťažké predstaviť si Boha, alebo určité božstvo, pretože sme ho sotva videli. A to, čo sme videli, sme poprekrucovali tiež. Všetky tie obrazy a predstavy o Bohu, ktoré máme, nemajú nič spoločné s pravdou.

Vedomú predstavivosť majú iba tí, ktorí sú vo vnútorných svetoch prebudení. To znamená, že na to, aby sme mohli vidieť vedome, t.j. vidieť obrazy čisto a bez akéhokoľvek zahmlenia, bez filtrov, musíme vo vnútorných svetoch prebudiť vedomie, a to nie je vôbec ľahké, keďže momentálne spíme hlbokým spánkom.

Osobne som sa stretol s mnohými gnostikmi, ktorí si mysleli, že majú vedomú predstavivosť. Tento sebaklam pramenil z toho, že oni si mysleli, že všetko, čo si predstavujú, je skutočné a pravdivé. Oni si mysleli, že ich vízie a sny vždy odrážali dokonalú pravdu. Všade navôkol hovoria o svojich snoch, "Zdalo sa mi toto a tamto" ako keby to bola skutočne pravda, objektívna, nefalšovaná. Takýto ľudia klamú sami seba, viac než ktokoľvek iný.

Majster Samael povedal veľmi jasne:

"Každá pravá, pozitívna vízia musí byť úplne podložená konkrétnymi faktami fyzického sveta." - Samael Aun Weor, Základné pojmy z endokrinológie a kriminológie

Ak to, čo vidíte v snoch či víziách nie je podložené faktami toho, čo sa deje vo fyzickom svete, potom tomu neverte. Podrobte to skúške, pretože každý máme veľa ega a ego je zvyčajne tým elementom, skrze ktorý tieto vízie vidíme.

To je to presne to, s čím súvisia  ďalšie tri typy predstavivosti: bezvedomá, nevedomá a infravedomá. Takže väčšina obrazov a vízií pochádza práve z týchto úrovní našej mysle.

V bezvedomí sa nachádzajú všetky obrazy, egá, predstavy a entity našej mysli, ktoré sme vytvorili počas "spánku." Čiže bez vedomia.

Obrazy z podvedomia sú všetky tie, ktoré sú "pod našim poznaním." Pod našim vedomím. Nemáme tušenie, že to tam je. Jedná sa o psychologické prvky súvisiace s genotypom (karmickou dedičnosť, genetické alebo rodinné faktory), fenotypom (vzdelanie, rodinné vplyvy a skúsenosti, detstvo), a paratypom (okolnosti života). Jedná sa o ponorené dojmy, traumy, spomienky, záznamy udalostí ktoré hnijú v mysli, kým sa neobjaví príležitosť k tomu, aby sa prejavili a ovplyvnili naše správanie.

Infravedomie je najhlbšie. Ak ste niekedy aspoň raz v živote mali nočnú moru, to ste videli svoje infravedomie. Nočné mory prežívame v infravedomej úrovni.

Od okamihu k okamihu musíme študovať, aké obrazy sa nám v mysli neustále vynárajú. Nielen v meditácii, ale po celý deň. Aké predstavy vytvárame, čo projektujeme, o čom fantazírujeme, čo si predstavujeme?

Ak si myslíte, že vy si nepredstavujete, bude lepšie ak sa začnete pozorovať veľmi pozorne. Totiž byť nažive znamená predstavovať si. Vy si však tento proces neuvedomujete. To, čo vníma je vedomie. To je jeho jedinou funkciou: vnímať a odovzdávať informácie. Pravdou je, že  predstavivosť používame neustále (po celý deň a celú noc), ale robíme to nevedome. Bez vedomia.

Mnohí si myslia, že svoj deň prechádzajú iba robením toho, čo musia urobiť, a že oni si nepredstavujú, že oni nefantazírujú. Títo ľudia klamú iba samých seba. Naše životy sú nepretržitým, psychologickým tokom energie, ktorý je možné vidieť, len sa musíme vedieť pozrieť. Dôvod prečo sme si tento prúd doteraz nevšimli je jednoduchý, pretože sme sa nepozreli. Ak sa začnete pozorovať, aby ste ho zbadali, výsledok vás zrejme značne vyvedie z miery.

Celé naše vnímanie je modifikované podľa našej vôle. Napríklad, ak je naša vôľa uväznená v potrebe potešiť ostatných, potom všetko, čo vnímame, bude vyložené alebo videné v súlade s touto vôľou, bez ohľadu na to, či, je toto vnímanie vonkajšie alebo vnútorné. Čokoľvek, čo potom prežijeme budeme interpretovať podľa tejto túžby súvisiacej s prijatím alebo chválením ostatnými. To znamená, že keď niekto niečo hovorí, my používame svoju predstavivosť na to, aby sme prišli na to, čo tieto slová znamenajú. Vari všetci nepoužívame predstavivosť k tomu, aby sme porozumeli výkladu. "Možno, že má na mysli toto, alebo tamto... A čo keď poviem...?" atď., toto všetko je fantázia.

Povedzme, že máme hlad a náš spolupracovník hovorí: "Našiel som tu najlepšie miesto s burritom (mexická kukuričná placka s náplňou) na celom svete, poďme tam na obed." Dajme tomu, že je len 9:30 alebo 10.00 ráno, takže si začneme predstavovať, "Wow, tam musia mať naozaj dobré burrita. "Vo svojej predstavivosti si začneme vytvárať rôzne scenáre a scény o tom, ako to burrito vyzerá, ako vonia, ako ho podávajú, ako chutí apod. Toto dokážeme robiť celé hodiny. Všetci vieme, že hneď ako prídeme do tej povestnej reštaurácie, tak skutočnosť nikdy nezodpovedá tomu, čo sme si predstavovali, nikdy!

A toto je presne spôsob, akým po celú dobu používame predstavivosť, neustále a so všetkým. To je dôvod, prečo sme úplne stotožnený, pohltený. Čo je pravým opakom dhjány. Čiže takto používame predstavivosť skrze ego.

Dhjána [pohrúženie] je bránou vnímania reality. V tomto stave vedomie nepremieta svoje túžby. Ak sa chceme dostať do tohto stavu vedomia, musíme zastaviť premietanie svojich túžob hneď teraz, od okamihu k okamihu. Musíme sa naučiť vidieť veci tak, ako skutočne sú.

Jediný spôsob pre vás ako skutočne pochopiť túto prednášku je začať sa venovať meditácii, kým sa vám samým nepodarí dosiahnuť stavu dhjána. Nemyslite si, že to je otázkou "času," pretože to nie je. Je to len otázkou efektívneho uplatnenia krokov tu a teraz.

"Keď sa usadíte k meditácii, v duchu si povedzte, že: "Som pevný ako skala." Vsugerujte si to asi tak šesť kráť. Potom sa ásana čoskoro ustáli. Keď sa usadíte k meditácii s cieľom dosiahnutia stavu dhjána, musí sa z vás stať živá socha. Až potom budete mať skutočnú stabilitu v ásane. Za rok pravidelným cvičením sa vám úspešne podarí nadobudnúť schopnosť sedenia tri hodiny v kuse. Začnite s pol hodinou a postupne zvyšujte dobu. Ak sedíte v ásane, snažte sa držať hlavu, krk a trup v jednej rovine. Držte sa jednej ásany a opakovanými pokusmi ju urobte skutočne stabilnú a dokonalú. Nikdy ásanu nemeňte. Húževnato sa držte jednej a vyťažte z nej maximum. Ásana dáva Dridhata (silu). Mudra dáva Sthirata (stabilitu). Pratjáhára dáva Dhairja (odvahu). Pránájáma dáva Laghimā (svetlosť). Dhjána dáva Pratjakshatva (vnímanie) Seba (Bytia, Ducha) a Samádhi dáva Kaivalja (izoláciu), čo je vskutku sloboda alebo konečná blaženosť." - Šrí Svámí Šivánanda

Toto je šiesta časť kurzu s názvom Palivo pre duchovný zážitok

preložené z anglického originálu: Absorption
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian